No, ja nepatrim, medzi fajciarov, ale na mojich znamych niekedy platia take jednoduche veci. Asi ste sa s tym uz stretli a mavnete nad tym rukou, neviem. Spolu so surodencami, ked sme boli este deti, tak sme sa jedneho dna rozhodli, ze nasej mamine schovame vsetky krabicky zapaliek v nadeji, ze ked nebude mat tie, tak uz potom snad i prestane. Prisla domov z prace a zacala hladat. Uz bola trochu i nervozna, ale my nic. Kedze praca v domacnosti na nu cakala, tak musela k nej. Po chvyli sa znova pustila do hladania zapaliek a znova potom spät k robote. A znova. Fajci sice doteraz, ale v ten den to mala aspon dost obmedzene. Deti vedia velmi dobre stratit na chvylu hut do fajcenia tiez svojimi pohladmi a poznamkami na tuto vec. Ak je ta moznost byt medzi nimi... Este pomaha, si v tej chvyli davat tycinky alebo nieco podobne tvarom - i ked ste "dýmkovým kouřem lehce načichlý Lechem". Ako fajciar ste uz iste vyskusal kadeco. Dost velku ulohu hra byt s ludmi, s niekym, kto pomoze dat ako-take usmernenie. A hlavne byt radikalny aspon v ten jeden den. Hovori sa pomaly dalej zajdes - mensi pocet cigariet, u niektorych pocet fajok (napriklad jedna
) ako v ine dni, je tiez predsa uspech. A o tyzden to bude snad este aspon o jednu menej .... a na konci roka uz len konstatovanie: To boli casy, ked sa este fajcilo...
. Spomenula som si este, ze to zvyknu niektori robit i tak, ze sa jednoducho prefajcia a na druhy den fakt nemaju chut uz na to, pretoze si citia na plucach akooby taku tazobu na kasel a vobec. Je to ale dost take tvrde a tie pluca a zdravie... (Co tak ist na rontgen s nefajciarom a potom sa pozriet na svoje pluca a pluca toho druheho. Tu tie pociti pri tom pohlade su zarucene
- bola to sranda, ale myslim to v dobrom.)